Zo Slovenska do Štokholmu
Ako sme sa s 2 malými deťmi a tehotnou manželkou rozhodli pre zmenu. Prečo, ako a na koľko? Plánujeme sa vrátiť a čo by sme dnes spravili inak?
Prečo sme sa rozhodli presťahovať zo Slovenska do Štokholmu s celou rodinou
Keď sme sa rozhodli presťahovať do Švédska, vedeli sme, že nejde len o zmenu adresy. Bolo to rozhodnutie, ktoré formuje budúcnosť našej rodiny, našich detí aj nás samých. Zbaliť si kufre a odísť z krajiny, kde sme všetko budovali posledných 35 rokov, mi dnes príde úplne v poriadku, aj keď často počúvame, že „my by sme to nedali“. Ale dali. Prinášam zopár postrehov z našej cesty.
Prečo sme sa rozhodli odísť zo Švédska?
Nebolo to o tom, že by sme utekali. Skôr sme cítili, že ak chceme pre naše deti iný svet – otvorenejší, stabilnejší, s funkčnými službami a školstvom, kde sa podporuje kritické myslenie a hodnoty ako rešpekt a rovnosť – musíme sa pozrieť inde. A hlavne: ak chceme niečo zmeniť doma, musíme začať tam, kde to funguje inak. Hovorí sa, že starého psa novým kúskom nenaučíš, to nejdem polemizovať, stále budem Slovák, ale možno sa na mňa niečo nalepí.
Slovenská realita nás prestala presviedčať. Nie preto, že by nám nezáležalo – ale preto, že sme cítili, že nestačí byť nespokojní. Treba ukázať, že sa dá aj niečo, čo sa zdá nemožné. Presťahovať sa s tromi deťmi do cudzej krajiny. Začať odznova. Nebáť sa zlyhania. Nastaviť si očakávania, držať si hodnoty a hlavne sa z toho tlaku nezblázniť.
Jedným z našich snov bolo, aby naše deti ovládali viac jazykov na úrovni native speakerov. V Švédsku je bežné vyrastať dvojjazyčne – švédština a angličtina sú tu každodennou súčasťou. A ak by nás raz lákali Kanada či USA, chceli sme si pripraviť pôdu – aj jazykovo, aj skúsenosťou s „relokáciou“ v rámci Európy.
Ako sme vybrali Švédsko?
Zvažovali sme viacero krajín: Fínsko, Nórsko, Portugalsko, ale najviac nás oslovilo Švédsko. Prečo?
-
Stabilita, hodnoty, postoj k agresorom a všeobecnému riešeniu konfliktov
-
Multikultúrna spoločnosť – nechceme, aby naše deti vyrastali v prostredí, kde je homofóbia normou
-
Fungujúce školstvo, zdravotníctvo, štátne služby, proste to za čo platíte odvody a dane. Už ma prestalo baviť opčívať, že treba vydržať, že bude lepšie…
-
Príroda, podnebie, mestá s infraštruktúrou a kultúrou, jazerá, lesy
-
Vzdialenosť – nie je tak odrezané ako Nórsko, nie tak blízko k Rusku ako Fínsko, a nie tak drahé ako Dánsko. Portugalsko je za mňa stále v hre, nechajme sa prekvapiť.
Kedy sme vedeli, že do toho ideme?
Najťažšie bolo povedať si: áno, ideme. Rozum hovoril, že teraz alebo nikdy. Manželka bola v piatom mesiaci tehotenstva – vedeli sme, že ak porodí doma, už sa nikam nepohneme. A tak sme si povedali, že vyriešime len to najnutnejšie: bývanie, škôlku, predaj nehnuteľností. Všetko ostatné sme riešili už zo Švédska.
Urobili sme aj chyby – napríklad sme mali ešte na Slovensku vybaviť viac vecí s úradmi. Slovenské e-sluzby fungujú mizerne. Ale inak? Švédi majú systém, ktorý vám s úsmevom a presnosťou vysvetlí všetko. Jeden úrad vás presmeruje na druhý, vedia, čo robia, a dokonca vám napíšu, že možno máte nárok na dávky, nech sa ozvete.
Ako to vyzerá v praxi: pár príkladov zo života vo Švédsku
Prihlásenie na úrade a švédske ID
Celý proces začal jednoducho – na oficiálnej stránke sme si vyklikali termín, vyplnili zopár údajov, všetko v zrozumiteľnej angličtine a so slovenským občianskym preukazom. Prišiel nám e-mail aj SMS pripomienka.
Na úrade, ktorý pripomínal skôr open-space v IT firme, sme čakali asi tri minúty. Úradník nás zavolal, posadil ku stolu, všetko s nami prešiel, doplnil čo chýbalo, vytlačil čo bolo treba. Žiadne „čo tu chcete“ alebo „príďte, keď to budete mať“. Bol tam na to, aby sme to vybavili. Celé to trvalo 15 minút – a aj keď naše deti medzitým skoro zdemolovali pol budovy, nikomu to nevadilo.
Následne poslal podklady na ďalší úrad a všetko prešlo plynule – fotenie, odtlačky, ID karta. Všetko načas, s úsmevom. Ak ste niekedy boli na úrade v Petržalke, tak si to predstavte ako rozdiel medzi bufetom v Pakistane a reštauráciou v Dubaji – rozdiel nie v luxuse, ale v prístupe ľudí a samotnej vyladenej službe. Ak niečo o švédoch platí, tak, že majú plán na všetko.
Prihlásenie detí do škôlky vo Švédsku
Poslali sme e-mail na miestny úrad. Na druhý deň odpoveď: oslovili škôlky, máme si vybrať. O deň neskôr: deti prijaté, nástup v auguste, info príde čoskoro. Jediný e-mail. Žiadne tlačenie, žiadne „miesta nemáme“. Ešte sa aj ospravedlnili, že niektoré formuláre sú len po švédsky.
Škôlka? Zrenovovaná, čistá, veľké ihrisko, veľa vonku, kontakt s prírodou, učia sa písať, počítať, zvieratá. Trieda má deti z 6 rôznych krajín, bežne počujete aj 5 jazykov, 4 učiteľky na 20 detí, deti spojené a nie rozdelené podľa veku do tried. Hrajú sa, tvoria, jedia vonku, sú slobodné. Keď zmoknú, prezlečú ich a ide sa ďalej. Nikoho nezaujíma kto si, odkiaľ si, čo robia rodičia, ako prídeš oblečený, alebo akú máš farbu.
Čas od času máte hodinový rozhovor s učiteľkou, ktorá prejde správanie, napredovanie, silné stránky. S rešpektom, s časom, bez naháňania.
Letné domy, grilovanie, hygge štýl
Švédi milujú leto. A majú k nemu rituály: letné domy, víkendové výlety, grilovanie, more, jazerá, les. Celá spoločnosť vtedy spomalí – a ak je niečo, čo si odtiaľto chcem zobrať navždy, je to tá schopnosť „vypnúť“ a dať priestor pokoju a prírode.
Infraštruktúra, parkovanie a pravidlá, ktoré na Slovensku nikdy nedosiahneme
Švédi žijú podľa pravidiel. A vďaka tomu ten „chaos“ funguje. Každý má hlas, veci sú transparentné, systém je čitateľný.
Infraštruktúra? Bývame v 2-miliónovom meste a počas špičky sa dostaneme kamkoľvek za 30-40 minút – autom, vlakom, MHD, bicyklom, ľoďou aj pešo. Všetko šlape. Dennodenne vlakom cestuje 400-tisíc ľudí. V čistote, pokoji, bez tlačeníc. Aj zdanlovo úzke hrdlá v doprave majú svoj význam.
Chodci majú prednosť aj mimo priechodu, bicykle a kolobežky sú bežné, metro je bezpečné aj o jednej v noci. A diaľnice? Bez známky. Sú zadarmo. Ale parkovanie? To je horor. 5 aplikácií v mobile, všetko digitálne, pokuta za všetko – ak ste centimeter mimo čiar, bez lístka, alebo nemáte timer na polubovke. Pravidlá platia. Dodržiavajú sa. Vyvolávajú sa dôsledky za ich porušovanie.
Zima, tma, šedo – skutočne, počasie v Štokholme?
Áno, je tu zima. Ale aj sneh – reálny, nie ten dvojhodinový z Bratislavy. Najviac sme mali -16, ale inak je to -8 a deti si to užívajú. Tma prichádza skoro a končí neskoro. Ale vďaka prehrotenému vzťahu k svetlám v každom okne, na každom strome, či plote, vám to ani nepríde a Vianoce tomu tiež dosť pomáhajú. Čiže zatiaľ pohoda.
Najhorší je február a marec – šedo, mdlé dni, Vianoce skončili. Ale neprší tak, ako by ste čakali. A keď svieti slnko, vážite si to dvakrát viac. Nie je to koniec sveta a aspoň viete, kedy ísť na dovolenku za slnkom.
Ako sa nám darí?
Skvelo. Deti sa do pol roka naučili po švédsky, majú kamarátov, a učia švédštinu aj nás. Angličtina funguje všade – výnimkou sú učiteľky v škôlke, ktoré nás zrejme zámerne nútia používať švédštinu. Najväčšie obavy sme mali o deti, ako sa dorozumejú a či si nájdu kamošov, paradoxne, toto išlo samo.
Sme veľa v prírode, jazdíme na bicykloch, chodíme k jazerám, na túry. Kvalita ciest, služieb a života je na úrovni, ktorú doma zatiaľ nepoznáme. A priznám sa: Švédsko je o svetelné roky pred nami – HDP, hodnoty, spôsob myslenia. Nejdem k tomu hovoriť viac, pozrite si dáta, je toho plný internet.
Čo by som dnes spravil inak?
Odišiel by som skôr. Nebál by som sa. Nepočúval toľko hlasov okolo a nenechal si radiť ľuďmi, ktorí v zahraničí nežili, alebo nežijú a nie nepočítam sem ľudí, ktorí chodia na týždňovky.
Plánujeme sa vrátiť?
Myslím, že áno. Som už asi príliš starý na to, aby som dožil bez súrodencov a kamarátov, čo mi ostali. Kedy – to je otázka. Ale podľa všetkého nie tak skoro. Tie deti nás tu ešte chvíľu podržia.
Mimochodom, rodina a kamaráti nás za trištvrte roka navštívili viac než doma za 7 rokov. A to možno tiež o niečom hovorí. Možno nás čaká ešte zmena krajiny – ak by sme nakoniec tie „šedé dni“ predsa len nedávali. Ale nechajme sa prekvapiť. Takto ďaleko nevidíme a neplánujeme.
Chceš to skúsiť tiež?
Určite poď do toho! Ak chceš vedieť viac, pokojne sa mi ozvi. Nebudeš prvý a ani posledný za posledné obdobie. Drž sa a nezabudni byť prítomný otec :).
Občas stačí len pripomenúť si, čo je naozaj dôležité. Každý piatok, jeden email. Prihlás sa na odber!
