Spoločná robota s deťmi buduje viac než len poličku.
Musel som sa naučiť im dôverovať, prijať, že sa veci pokazia, a mentálne sa na to pripraviť.
Vyrastal som pri dedovi na záhrade. Robota bola jasná – kopať, sadiť, nosiť, montovať. Nešlo o to, že som toho v jeho očiach možno veľa nespravil. Šlo o to, že som bol pri tom, že ma nechal byť pri tom.
Že mi dôveroval, že mi dal do ruky nástroj a nešiel ma hneď kontrolovať.
A hlavne – že som večer mohol pozrieť na niečo, čo sme spolu urobili, a cítiť sa ako chlap. Aj keď som mal päť.
Dnes, keď s deťmi niečo robím – montujem skrinku, staviam vyvýšený záhon, alebo kosím trávu, vnímam zásadný rozdiel. Je predovšetkým v tom, že teraz som ja ten, kto určuje, čo ideme robiť a ako sa k tomu postavíme. Čo to pre nás bude znamenať.
Úprimne?
Aj keď to do dnešného newslettru píšem ako krásnu myšlienku, zo začiatku ma to vedelo poriadne vystresovať.
Že niečo stratia, že do niečoho buchnú, že mi poškriabu skrutkovačom úplne novú dosku. Musel som sa naučiť im dôverovať, prijať, že sa veci pokazia, a mentálne sa na to pripraviť.
Že tá hodnota nevzniká len vo výsledku, ale v tom procese – v tom, že im dávam možnosť byť súčasťou aj s ich chybami, netrpezlivosťou a otázkami. Na konci dňa všetko sa dá nejak opraviť, alebo aspoň správne natočiť, aby to nebolo vidieť.
Jaro, ale ja mám dcéru…
O to viac je dôležité ich zapojiť. Možno nebude hneď vedieť, ako držať kladivo, možno sa jej bude zdať, že to nie je „pre ňu“. Ale práve vtedy máš príležitosť prelomiť stereotypy a ukázať jej, že aj ona patrí do priestoru, kde sa tvorí, montuje, stavia, a že je to úplne normálne.
Často nám chlapom práve prítomnosť nežného pohlavia pri robote chýba, všetko sa robí silou. A potom to tak aj vyzerá, drží to síce pokope, ale estetika a uloženie v priestore je viac než zlá. A to si vieme potom nádherne všimnúť vo všetkých sférach života, cez hodnoty, politiku, a celkové smerovanie spoločnosti.
Chlapi, dajte im priestor, zapájajte ich, nech nestoja bokom, nech sú prítomné pri tom, keď sa niečo montuje, aj keď je tam hrubá sila a možno to na prvú neni pre ne.
Tak ich zavolaj. Daj im priestor. Neboj sa toho.
Aj keď to bude pomalé a určite sa ťa spýta milión otázok, tak ich zavolaj. Na konci dňa tá polička, alebo záhon bude mať kopec chýb – ale bude vaša spoločná, postavená na dôvere. A dôvera tak to je niečo, čo sa nedá kúpiť a častokrát ani opraviť.
