Tato, ako spravíme z kuraťa ryžu?!
Na prvú nezmyselná otázka, ale je tomu naozaj tak? Nie je to skôr len naše obmedzené vnímanie ich reality? Poučme sa z neobmedzeného myslenia detí.
Podobné rozhovory so svojimi dietkami asi poznáte, ale aj napriek tomu som sa jeden z tých našich rozhodol vytiahnuť pre Vás. Citujem:
Jonáš (5): ,,Tato, ako spravíme z kuraťa ryžu?“
Jaro (35): ,,Čo prosím? To nie je možné, ako ťa to napadlo?“
Jonáš: ,,Jenoducho…Však kura zje ryžu, tak ta ryža niekde v tom kurati musí byť schovaná, ako sa k nej ale dostaneme? Ja ju tu vôbec v tom stehne nevidím…“
V čom sme fakt mizerní rodičia
Pustili sme si „Bol raz jeden život“, diel trávenie – teraz už vieme, že spätne tú ryžu z kuraťa nedostaneme, zatiaľ…
Myslím, že ak sme my dospelí v niečom mizerní, tak je to práve vnímanie toho, čo je a čo naopak nie je možné. Sme tak zasekaní dennou rutinou, startostlivosťou, prácou, nákupmi, venčením a naháňaním sa, že sme úplne stratili schopnosť pristupovať k veciam inak, ako sme zvyknutí a dokanca to prerástlo do takej miery, že ak príde zmena, postavíme sa k nej kriticky, odmietavo až histericky, pritom by možno stačilo sa na chviľu zastaviť, zhlboka sa nadýchnuť, dať tomu 10-15 sekúnd a možno by sme našli iný spôsob, ktorý by nám robil radosť, prípadne aspoň eliminoval množstvo stresu.
💭 Keď „nedá sa“ nie je realita, ale len návyk
Koľkokrát za deň si poviem „nedá sa“? Nemôžem, nemám čas, nemám možnosti… A pritom je to často len skratkovitá reakcia na niečo nové alebo neznáme. Skutočne sa to nedá, alebo len nemáme energiu o tom premýšľať inak? Čo keby sme si na sekundu dovolili uveriť, že existuje spôsob, len ho ešte nevidíme?
💭 Spomaliť znamená objaviť
Sme tak zvyknutí fungovať v móde „ďalej, rýchlejšie, efektívnejšie“, že nám uniká jedna podstatná vec – priestor na nové možnosti. Čo keby si namiesto okamžitého odmietnutia zmeny alebo nového prístupu skúsil len na chvíľu zastaviť a dať si šancu vidieť inú cestu?
💭 Rutina vs. sloboda v myslení
Rutina nás chráni pred chaosom, ale môže nás aj väzniť. Keď každý deň vyzerá rovnako, prestávame si všímať, že by mohol vyzerať inak. Čo keby si aspoň raz za deň urobil niečo inak – aj keby to bola len iná cesta do práce, iný postup pri bežnej úlohe alebo iný uhol pohľadu na starý problém?
💭 Zmena ako prirodzený stav, nie ako hrozba
Akokoľvek sa snažíme držať veci pod kontrolou, život si ide svoje. Môžeme sa proti tomu brániť, alebo môžeme skúsiť prijímať zmenu ako súčasť hry. Keď nabudúce pocítiš odpor k niečomu novému, môžeš si položiť jednoduchú otázku: Čo ak by toto mohla byť príležitosť, nie problém?
💭 Stres a radosť: dve strany tej istej mince
Niekedy stačí maličká zmena v našom prístupe a niečo, čo nás stresuje, sa môže premeniť na zdroj radosti alebo aspoň uvoľnenia. Ktorá bežná činnosť v tvojom dni ťa najviac stresuje? Čo keby si skúsil pridať do nej nejaký prvok, ktorý ti ju spríjemní? Napríklad dať si slaninku do zeleninového šalátu.
Malý krok pre teba
Skús sa neobmedzovať tým, čo „by si mal“ robiť. Zastav sa na pár sekúnd, keď budeš cítiť, že ti myseľ ide starou cestou.
