Deti sa nerodia pripravené na náš režim.
Ako deti zapojiť do procesu a viesť ich k samostatnosti?
Ako zládnuť bežné situácie s deťmi bez stresu, kriku a v normálnom čase
Všetci poznáme rutinné úkony – ideme umývať zuby, alebo obliekať sa do škôlky. Na začiatku to ide ľahko, je to zábavné, jeej… Ale v určitom momente sa denné rutiny zmenia na riadenie krízovej situácie, deti to nebaví, začnú špekulovať, bojkotujú proces a pekne ťa vytočia. Ale nevzdávam to, a otázka znie:
Ako deti zapojiť do procesu a viesť ich k samostatnosti, aby sa denné rutinné stali zvládnuteľnou aktivitou bez kriku, napomínania a vyhrážania sa? (jemne som to nadniesol)
❌ „Obliekaj sa rýchlo!“
❌ „Ešte stále nie si oblečený?!“
❌ „Ak sa neoblečieš hneď, ideme bez teba.“
Pokojne skús všetky 3❌ a ich obdobné varianty, ale stane sa ti presne to čo mne včera ráno – deti reagujú vzdorom, nezáujmom, nakoniec exploduješ a si smustný viac zo seba ako z nich. Rovnako, ako ty, dieťa potrebuje cítiť kontrolu nad situáciou, ale necíti, počuje len príkazy, a to nefunguje. Dobrá správa pre teba, máš zdravé a sebavedomé deti.
Hravá motivácia – „Časovaná výzva, a nie cukor 🤣 “
➡ „Vsadím sa, že si neoblečieš tričko rýchlejšie ako ja ponožky?“
Deti milujú hry. Ak je obliekanie výzvou, reagujú pozitívnejšie. Platí v prípade môjho prvého syna.
Daj dieťaťu pocit kontroly – „Dve možnosti“
Namiesto: „Obliekaj sa!“ skús:
➡ „Chceš si najskôr obliecť tričko alebo nohavice? Ktoré tričko by si dnes chcel, auto, alebo dino?“
Dieťa si vyberie, ale stále robí to, čo potrebuješ. Platí v prípade môjho druhého syna.
Pozitívna spätná väzba – „Oceňuj snahu“
➡ Po oblečení: „Páči sa mi, ako si sa dnes rýchlo obliekol. Bolo to super a ešte nám ostal čas na vysávanie (haha, myslel som lego).“
Deti sa učia cez pozitívnu skúsenosť. Nabudúce budú mať väčšiu chuť spolupracovať, alebo aj nebudú, ale všetko chce čas a toto platí v prípade oboch synov.
Deti sa nerodia pripravené na náš režim
My sme tu na to, aby sme ich naučili, že rutina môže dávať napríklad priestor pre tie zábavné veci. A áno, všetko sa dá zvládnuť bez ultimát, bez stresu a bez „ideme bez teba“.
A čo ak hneď zajtra zlyhám? Absolútne nič sa nedeje! Podstatné je, že si si to uvedomil a krok po kroku tam prídeš. Motivácia ako z knihy motivátorov, ktorých nenávidím…čo som chcel povedať je, aby ste to nezabalili a skúšali znova a znova, nikdy to nevzdali, snažili sa byť prítomnejšími rodičmi – silnejšími, ako boli tí naši.
