Ako ustáť každodenný výlev trojročného dieťaťa a nestratiť pri tom seba.
Niekedy mám pocit, že čím viac sa snažíme „robiť to správne“, tým viac sa strácame.
4.7 / 5 (hodnotenie od 37 otcov)
Pravidelný vzdor pri obliekaní, silná dráma, keď nedostane rovnaký tanier ako brat, tretia svetová pri každej najmenšej požiadavke, alebo zmene, zo strany nás, ako rodičov. U nás doma je to momentálne nonstop s naším trojročným synom.
A áno, počúvali sme podcasty, čítali odporúčania, aplikovali tipy a triky. A úprimne? Niekedy mám pocit, že čím viac sa snažíme „robiť to správne“, tým viac sa strácame. Nič prekvapivé, počúvam to od mnohých otcov z môjho priameho okolia, ale..
Vyžaduje si to odhodlanie, zapieranie a kontrolu seba samého
Nebudem a neviem ho nateraz ohýbať tak ako by som chcel, tak ako sa nám to darí s prvým synom. Ale možno práve to je prítomné otcovstvo – prispôsobiť seba, svoj prístup, svoje tempo, svoje očakávania.
Nie výbušnú silu, ale naopak, pokojnú a vytrvalú. Byť tu, aj keď ma to zožiera. Nezvýšiť hlas, aj keď mi v hlave ide milión dôvodov, prečo som v práve. A zároveň sa vedome netváriť ako hrdina, ale len ako človek, ktorý vie, že sa oplatí vydržať. Kvôli nim. A trochu aj kvôli sebe.
Pretože čím viac sa snažím, tým viac si uvedomujem, že tento vzdor nie je len o ňom. Je aj o mne. O tom, čo vo mne vyvoláva, aké nevedomé očakávania si nesiem. A že veľká časť práce je práca na sebe – nie na ňom.
Čo mi pomáha, keď som na hrane?
➤ Predýchať to
Namiesto výbuchu – nádych na 4, zadržanie na 2, výdych na 6. Dvakrát za sebou. Pomáha to spomaliť tep a znížiť napätie. Telo zareaguje, aj keď myseľ nestíha.
➤ Fyzický reštart
Cítiš, že ideš vybuchnúť? Zdvihni ruky nad hlavu, postav sa, urob jeden krok dozadu, opláchni si tvár studenou vodou. Znie to divne? Poradil mi to kamoš a funguje mi to. Dáš telu iný impulz, a často stačí pár sekúnd na zmenu rytmu.
➤ Povedať to
„Vieš čo, som unavený a nervózny, potrebujem chvíľku pre seba.“
Nie kvôli deťom. Kvôli sebe. Pomenuj to. Vypustíš ventil. A deti sa učia, že aj emócie sa dajú vyjadriť bez kriku, aspoň v to dúfam.
➤ Použiť „reset vetu“
Ja mám jednu pripravenú, asi na všetko: „Dobre, skúsme to teraz ešte raz. Inak.“ Je to signál, že sa nechceš hádať, chceš situáciu vyriešiť. Aj tvoje dieťa si ju môže zapamätať a použiť neskôr samo (opäť moje zbožné prianie).
Potom, ako bonus, príde výčitka…
od staršieho syna, že sa venujeme viac strednému. A on má pravdu. Je rozumný, vnímavý, vie sa vyjadriť, a preto si často myslíme, že „to zvládne“. A on to aj zvládne – ale prečo by mal? Prečo by mal byť ten, ktorý vždy počká?
Tak sa učím počúvať ho. Hľadať priestor aj pre neho, pre náš rozhovor. Neponúkať mu riešenia, ale vypočutie a prítomnosť. Dovolím mu povedať, že sa cíti odstrčený. A nesnažím sa to hneď vysvetliť. Len byť tam.
Prečo to celé píšem?
Nie ako návod. Lebo žiadny nemám. Ale ako pripomenutie – možno aj pre teba – že byť prítomný otec neznamená mať deti pod kontrolou. Znamená to byť so sebou v kontakte. Vedieť priznať únavu, frustráciu, výbuch. A potom znovu vstať, ospravedlniť sa a skúsiť to inak.
Držím palce, chlapi!
Občas stačí len pripomenúť si, čo je naozaj dôležité. Každý piatok, jeden email. Prihlás sa na odber!
